Každá

Chcem byť tvoja každá:
tvoja prvá,
tvoja druhá,
tvoja nahá, malá, mladá,
tvoja drahá, krásna, stála.

Chcem ťa hrýzť a
chcem ťa klamať,
že nevadí mi,
že nie som sama.
Chcem sa vydať, chcem sa biť a
chcem byť tvoja dcéra, mama.

Tvoja prvá,
tvoja druhá,
tvoja každá,
tvoja drahá.

Ako sa stať kvetinárkou (1. kapitola: Knihovník záhradníkem)

Keď som odštátnicovala, učitelia sa nás po gratulácii opýtali, čo máme v pláne. Po obligátnych a pochopiteľných odpovediach mladších spolužiakov o cestovaní a tak, som s istotou hlase odvetila, že sa sťahujem na dedinu a tam sa stanem kvetinárkou. Podotýkam, že som vyštudovala knihovníctvo a informačné študiá.

Záujem to vzbudilo, nebudem vám klamať a i ja sama som sa pri svojej odpovedi zarazila. Ale čo iného by som mohla robiť po troch rokoch makania v tlačiarni, 5 rokoch na marketingu a jednom v nezisku? Internet a sociálne siete ma začali otravovať, rovnako ako konferencie s motivačnými rečníkmi, všetky tie hashtagy, higlighty, trendy a konverzie. Začala som mať pocit, že to nie je ozajstný svet. A ak je, tak už nie je pre mňa. Chcela som niečo vytvárať rukami, dotýkať sa toho a začať od začiatku.

Preto keď mi svokrovci ponúkli, či by som prevzala rodinné kvetinárstvo, nadšene som súhlasila. Navyše náhoda to zariadila tak, že som práve dala výpoveď. Strach sa samozrejme dostavil. Ako to budem zvládať? Ako budem vypľňať daňové priznania a tie ostatné dospelácke papierovačky ohľadom peňazí? A čo EET? A ako budem vychádzať so svokrou?? A preboha, veď poznám akurát ruže a klinčeky a pár lúčnych kvetov… Svetielkom v tme pre mňa bola akási predstava Bernarda Blacka v ženskom prevedení. Že ak náhodou nič, aspoň by to mohlo byť na vtipný sarkastický seriál o nešťastnej kvetinárke, ktorá nerozozná gerberu od palmového listu a zazerá na zákazníkov.

Keď si premietnem moju doterajšiu históriu v súvislosti s kvetmi… žiadna neexistuje. Nikdy som nechcela dostávať kytice, pripadalo mi to zbytočné, kvety som mala radšej na lúke. Dokonca som na strednej napísala báseň, kde stálo, že “Nenos mi kvetiny, radšej mi daj vyprážaný karfiól.” No dobre, rozkvitlo mi pár orchidejí, ale to snáď každému.

Keď som svoj prudký kariérny obrat oznamovala známym, všetci bez výnimky boli nadšení. Chceli mi chodiť pomáhať, rozplývali sa nad krásou a nežnosťou tejto profesie, niektorí začali hneď dohadovať zľavy na pohrebné vence.

Aj moja predstava o práci s kvetmi bola ružovučká ako tie najjemnejšie sfarbené petúnie. Celý deň siahať na kvietky a lupienky, kombinovať farbičky, usmievať sa, nosiť vo vlasoch vlastnoručne upletené venčeky….

Ako úplne prvý stret s floristikou zvolila moja svokra aranžovanie pri príležitosti znojemského vinobrania. Nazdobenie kláštora a kostola. Svokor mi namiesto žezla zveril fungl nové záhradnícké nožnice a podedila som aj jeho pracovný nôž.

Už v prvý deň mi bolo jasné, že nežnosť spojená s kvetinami vychádza z výsledného dojmu, no nie zo samotného spracovávania. Večer som mala ubolené prsty s pár ranami od drôtov a noža, rozmočené od aranžovacej hmoty a vody, v ktorej samozrejme kvetiny musia furt byť. A zasrané nechty.

ALE. Tým ani trochu nechcem naznačiť, že by to nebola pekná práca. Dotýkať sa kvetov je krásne. Starať sa o ne a dívať sa, čo z nich môže vzniknúť pod rukami niekoho skúseného, je radosť. Obzvlášť keď ste tam tých pár zelených vetvičiek zapichali sami 🙂 A hlavne kvety ovoniavať…

Okrem zelených základov ikeban a pohrebných karafiátov (dva karafiáty, zeleň, čierna stuha a je to :/) sa ešte nijak nerealizujem, no študujem, čo sa dá (vďaka ti, pinterest!). A trúfam si povedať, že moja znalosť kvetín narástla o 200 % (čo je ale vzhľadom ku vstupným znalostiam stále výrazne nedostačujúce). Ale fakt ma to baví!

Nabudúce už snaď aj s nejakou fotkou výtvoru 🙂 A ak by ste mali tipy na to, čo si určite musím prečítať alebo pozrieť, sem s nimi!

kvetiny

 

Koža

vryl si sa mi pod kožu
a teraz tam ležíš
a robíš tam čo chceš

vryla som ťa pod kožu,
pod svoju hrubú kožu vekov
drsnú a odolnú
kožu nárekov
kožu čakania
kožu zmierenia

vryla a zašila
krv mi netečie

Ten pocit

môj miláčik spí
je leto
natrhal mi slnečnice a nechal mi ich na stole
v pohári s čerstvou vodou.
jeho mamka ho to naučila
naučila ho plakať a sa nebáť.

tento deň je ako letné slané kvapky
tam dole na mape

bolesť, že už spí a láska, lebo je tu stále

ten pohľad keď sa nado mnou skláňa
iba nahé modré nebo
na chrbte cítim hlinu a trávu
dýcham teplo a zem

ten pocit je ako dívať sa na mača v malinčí

otváram oči, či to nie je iba sen.dsc_0050-4

Kruh

Spoznala som život v celej jeho divokosti,
život a smrť,
vznikajúci život,
ukladanie do zeme a branie zo zeme,
si moje zviera a ja som tvoje.
Sme špinaví.
od sazí a blata,
a čístí od snehu a kvetín.

Strážiš v dlaniach to, z čoho všetko vzniká,
koleso sa točí a zrýchľuje´.
sme na ceste dopredu, nikdy nie dozadu,
koleso sa točí a vyzerá ako prázdny kruh,
vstávaš, kráčaš, ukladáš sa k spánku,
vstávaš, bežíš, padáš.
koleso sa točí a točí sa ti hlava,
zorničky sa krútia okolo dokola,
nohy sú silné, krehké, zlomené.
V sne ťa uloví a možno zase pustí,
keď ťa pustí, už to nie je ono,
tak lovíš ty a ulovíš.
A keď mu dáš život,
niečo inde skončí.

circle

Bez slov

Stretla som ťa a stratila slová,
ktorých som vždy mala dostatok.
Po prvej piesni,
pri prvej princeznej,
v tie prvé noci…

Zabalení ako darček
s výhľadom z okna do záhrady
na mačku na strechy na všetko.

Mlčím a stále som bez slov.
A všetkého je dostatok.

ok

5

Odchádzam z práce do inej práce. Po piatich rokoch. Vôbec nič to so mnou nerobilo, nebola som smutná, naopak. Tešila som sa, že začnem konečne robiť niečo zmysluplné. Nebola som vôbec smutná ani nostalgická. Až kym som si nezačala baliť veci.

5 rokov života v zásuvkách stolu a priehradkách a krabiciach. Som bordelár, takže súkromný život sa mi dosť pletie s tým pracovným. Často som šla z práce rovno do mesta, párkrát aj naopak. Takže som tu mala všetko, vrátene odchlpovacieho valčeka.

V tom 5 ročnom bordeli som našla výplatné pásky, potvrdenia, faktúry, formuláre, časopisy, zubný rentgen. Kresby a poznámky k práci i k tomu, čo kúpiť. Zoznam pesničiek na karaoke, korálky, plagát Lady Gaga, fotky rodiny a kamarátov, kreslené vtipy a komiksy, vyčíslený zoznam milencov a aj tých “pod čiarou”, obal z tabletky “po”, ktorý som sa bála vyhodiť do koša, aby ho nik nenašiel. Tak som naň zabudla. Vitamíny, bublifuk, pozvánku na svadbu, starú baterku z HTC, sviečky na tortu, deodorant, prázdne obaly z krémov, anglický slovníček, dokonca nejaké diplomy.

Už dávno som mala byť doma. Ale prehrabávam sa chaosom a dúfam, že niekto bude mať čas ísť so mnou dnes na pivo, aby sa tá nostalgia trochu rozpustila.

Pretože to je jeden z posledných dní, čo som tu, kde to bolo fajn. Aj keď viem, že ma čaká niečo ešte lepšie.

Chvíľky

Máme vyhrotené chvíľky,
malé oslabené chvíle,
máme krízy a máme pokoje.

Máme malé máme,
máme vyhrotené debaty,
nedôvery, zloby, kriky,
máme smútky, chceme zabíjať.

Koľko nás ešte bude?
Koľko vás ešte príde?
Kam až zájdeme…

Nové Sady

Chcela by som zaspať na Nových Sadoch,
na koľajniciach
pokrytých zelenou trávou,
ktorá je vlhká, huňatá a mäkká.

Zaspať celá prikrytá tvojou tvárou,
len kvapky rozstriekané do noci
bubnujú, že to nie je sen.

Chcela by som tam ležať každý deň
a každú noc vstávať a láskať prstami steblá
a sedmokrásky
a tak.

A utiecť zakaždým,
keď príde malý vlak,
ktorý by ma inak rozdrtil na kusy.

Vojáček

crossU svaté Anny,
klapání podpatků,
dvě bezprizorní Japonky
a ty stromy, co věčně kvetou
a teď odkvetli.

Jseš malej černej vojáček,
co dělá pravidelné ozvěny,
hraje si s vlasama a očima,
nehtama a řasama.

Jseš malej černej vojáček,
kterej pípá
a dveře jsou zas otevřené
a ten barák má zas o jedno poschodí víc.

U svaté Anny,
noc a opilci a my.

skazené

všade pleseň a puch a všetko hnije,
pleseň na jahodách,
na koláčoch, na chlebe,
všetko je skazené, neohybné, smrdí to.

Chceš utiecť, ale utekáš k tomu,
utekáš tomu do náruče,
tá náruč je zelená, je zradná, je skazená.

Chceš sa skryť, no padáš stále hlbšie,
tam kde to páchne, kde je mäkko, ale bolí to,
ten dopad bolí.